Snom každého chlapca – futbalistu je raz streliť pamätný, dôležitý gól. Snívať, ako napínate sieť za brankárom, tribúny vám nadšene vyvolávajú na slávu a vy sa stávate synonynom a strojcom pamätného okamihu, úspechu, je krásne a inšpirujúce zároveň. Martin Sus (29), pravý obranca ŠKF iClinic Sereď, sa stal autorom podobného zásahu. V zápase sezóny, v Myjave proti Spartaku Trnava, vyrovnával priebežný stav na 1:1 a priblížil nás tak k brehom prvej šestky, ku ktorým sme po konečnom víťazstve 3:1 zápasovo doplávali. A ako nováčik prežili historické chvíle.
Zápas 22. kola Fortuna ligy proti stále aktuálnemu majstrovi sa Martinovi vryje do srdca po zvyšok života. „Zápas to bol veľmi ťažký, hlavne psychicky. Všetci sme vedeli, o čo ide a síce Trnava v zime prekopala celý káder, stále si myslím, že má silný tím. Zo začiatku stretnutia sme boli zbytočne zakríknutí a len vďaka Palimu Penksovi sme vydržali úvodný tlak Spartaka. Po inkasovanom góle z kopačky Grendela sme vedeli, že už nemáme čo stratiť a našťastie, Trnava prestala hrať to, čo hrala doposiaľ a to nám pomohlo. Všetci do jedného na ihrisku sme verili, že máme na víťazstvo a to rozhodlo. Chceli sme viac ako súper a nakoniec sme sa radovali zo skvelého úspechu,“ začal rozhovor autor vyrovnávajúceho zásahu, keď z hranice pätky dorazil za Rusova strieľanú prihrávku Alexa Ivána.
Po skončení zápasu prepukla v našej šatni nefalšovaná radosť. Ale zrejme až neskôr nám dôjde, aký ohromný úspech pre sereďský futbal sa nám podaril. „Nielen pre mňa, ale hlavne pre celú Sereď je to čosi veľké. Všetci nás akosi podceňovali, nikto nám poriadne neveril, no my sme dokázali, že do hornej šestky patríme zaslúžene. Všetci v klube, od masérov cez trénerský štáb, majiteľov až po nás hráčov držíme za jeden povraz a dokazujeme to výkonmi na ihrisku. Je to veľký úspech pre nás a všetci spoločne sme ho dôkladne po zápase oslávili,“ pokračoval český futbalista, ktorý nás posilnil pred začiatkom prebiehajúcej sezóny.
Eufória však nesmie potlačiť dennodennú rehoľu na ihrisku. Poľaviť v práci a koncentrácii na povinnosti by sa mohlo vypomstiť. „Naše ciele sú stále tie isté, túžime vyhrávať. Dokázali sme si, že môžeme hrať s každým tímom v súťaži a keď ku každému zápasu pristúpime na 100 percent, tak o nás nemám strach. Každopádne, nasledujúce stretnutia si treba aj svojim spôsobom užiť. Hrať na štadiónoch, aké má Slovan či Dunajská Streda je niečo nádherné. A sme radi, že i nás sa budú tieto zápasy týkať.. A konkrétny cieľ? Hrať futbal, ktorý nás zdobí, aby sme sa ním bavili a rozhodne sa pokúsime ešte o vyššie umiestnenie v tabuľke, na akom sme momentálne,“ vyslovil prianie. V našom klube je šťastný. „Som tu strašne spokojný. Klub sa o nás stará na naše pomery výborne. Nič nám nechýba a všetko funguje tak, ako má. Síce to už odznelo mnohokrát, ale v kabíne máme skvelú partiu a tak i voľný čas v Seredi trávime spoločne a rozhodne sa nenudíme.“
V sobotu nastúpime na trávniku MFK Zemplín Michalovce – súpera, u ktorého sme na jar prehrali 0:1 a celkovo sme vtedy nepodali optimálny výkon. Aj Martin vidí možnosť nápravy. „Ten zápas nám nevyšiel. V konečnom účtovaní nás tá prehra napokon nemrzela. Nehrali sme však dobre. Teraz to môže byť dobrý futbal z oboch strán, obe mužstvá postúpili do hornej šestky a môžeme si to rozdať. Verím, že uhráme pozitívny výsledok,“ zaželal si.
Na záver sme nášho agilného a vitálneho krajného obrancu s číslom 44 na drese požiadali, aby nám zhrnul svoju doterajšiu kariéru. „K futbalu ma priviedol otec, na tréningy som začal prvýkrát chodiť ako 3- ročný, kde ma trénoval. Od mala mňa i brata rodičia viedli len k futbalu a som im zato vďačný. Začínali sme u nás v Říčanoch a cez Slaviu Praha, Spartu Praha, kde som strávil 10 rokov a Vlašim, kde ma viedol známy tréner Vlastimil Petržela, som sa dostal do českej najvyššej súťaže… Postupne som hrával za Příbram, Slovan Liberec, Baník Ostrava a Mladú Boleslav. Ako som spomínal, odmala som nepoznal nič iné, iba šport. Ako chlapec som hrával ešte tenis a hokej. Postupom času som si však musel vybrať len jeden šport a voľba bola jasná, futbal. Voľný čas trávim so svojou priateľkou, žijeme spolu v Ostrave a nakoľko to nemám až tak ďaleko, tak domov jazdím celkom často. A koníčky? S priateľkou sme si zadovážili psíka, ten nás zamestnáva až-až a momentálne nemáme veľa času na nič iného,“ zakončil v dobrej nálade Martin Sus, bývalý mládežnícky reprezentant Česka v kategóriách U16- U19, majúci na konte desiatky štartov v českej najvyššej súťaži. Sme radi, že ho máme.
