okt 16, 2019

Rozhovor s Martinom Slaninkom

Bol nosným hráčom generácie mladíkov, ktorá sa predstavila na ME „17“ a MS „18“ s ročníkom narodenia 1996. Patrili medzi nich Denis Vavro, Miroslav Káčer či Lukáš Haraslín. Momentálne ľavý obranca ŠKF iClinic Sereď Martin Slaninka si na spomínaných turnajoch zahral a ako mládežník sľubne rozbehol svoju kariéru. O nej a aj o aktuálnej situácii v klube sme sa s ním porozprávali.

 

Odchovanec MŠK Žilina nám na úvod rozhovoru priblížil svoje začiatky s futbalom. „Začínal som s ním doma v Bytči, asi keď som mal 6 rokov. Mojim vzorom boli vtedy hviezdy Realu Madrid ako Zinedine Zidane, Roberto Carlos či Raul. Neskôr si ma všimli tréneri zo Žiliny a tam ma v podstate naučili všetko, čo z futbalu viem. Od kategórie U15 až do U19 som bol v mládežníckych reprezentáciách a zahral som si na dvoch mládežníckych šampionátoch, ktoré boli vtedy pre mňa vrcholom všetkého snaženia,“ začal svoje rozprávanie.

 

Vydaril sa mu hlavne šampionát „doma“ v Žiline, kde naši hráči stroskotali až v semifinále proti Taliansku, s ktorým prehrali 0:2. „Na šampionáty mám len tie najkrajšie spomienky. Na ME doma sme skončili na 3. mieste, kde som sa stal s 2 gólmi najlepším strelcom mužstva. MS boli tiež úžasné, postúpili sme medzi 16 najlepších mužstiev na svete. Spomínam si na vyraďovací zápas s Uruguayom, kde sme cez polčas prehrávali 0:4, no v druhom sme boli jednoznačne lepší, strelili sme 2 góly a mali množstvo šancí, no manko z prvého polčasu sme nedokázali zmazať. Myslím si, že sme tam mali na viac. Ale na čo rád spomínam, je tá partia, tí chalani boli neskutoční. Paradoxne mi však možno tieto dva šampionáty uškodili,  pretože som v tom období lietal v oblakoch, a to bola veľká chyba, no s odstupom času to beriem ako veľkú školu života,“ hovoril úprimne.

 

V tých časoch bol kmeňovým hráčom MŠK Žilina. V klube spod Dubňa si zahral za rezervu, no do prvého mužstva sa nikdy neprebojoval. „V MŠK som bol od svojich 10- tich rokov, tam ma v podstate naučili hrať futbal. Je to tam na vysokej úrovni čo sa týka výchovy hráčov, môžeme to vidieť aj u nás v lige, kde hrá pravidelne 5-6 žilinských odchovancov v základnej zostave. Po konci v klube som hral vo Frýdku – Místku, tam to bolo také všelijaké. Neskôr v Prostějove to bolo profesionálnejšie, všetko tam fungovalo a ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. Rozumel som si tam so všetkými, ostali mi na klub výborné spomienky. Celkovo je 2. česká liga na vysokej úrovni, je to síce viac o bojovnosti, ako o futbale, ale myslím si, že niektoré mužstvá odtiaľ by sa nestratili ani v našej najvyššej súťaži,“ mienil myslené.

 

V lete si prvýkrát vyskúšal najvyššiu súťaž, prestupové dokumenty podpísal k nám do Serede. Ako sa rodil jeho prestup? „Najprv ma kontaktoval vtedajší športový riaditeľ p. Roman Čavojský, potom aj p. Strasser, kde prebehli nejaké dohody. Odohral som zopár zápasov v príprave a potom sme zmluvu dotiahli do želaného konca. Ostal som v klube, pretože som sa chcel po 4 rokoch v druhej lige posunúť vyššie a pôsobenie v Seredi je pre mňa veľká výzva. Škoda, že sa nám však momentálne nedarí lepšie. Zázemie je v klube na želanej úrovni, len ma mrzí, že domáce zápasy hráme na Myjave. Myslím si, že ľudia zo Serede si zaslúžia vidieť svoje mužstvo doma, ale som presvedčený, že je to len otázka času, kedy bude v Seredi vyhovujúci štadión,“ pokračoval.

 

Čo ho však mrzí, sú momentálne výsledky ŠKF iClinic. Aktuálne ťaháme 8- zápasovú sériu vo Fortuna lige bez víťazstva. „V poslednom období nerobíme výsledky, aké by sme chceli a potrebovali. V zápasoch akosi nevieme strhnúť víťazstvo na našu stranu nejakým zlepeným gólom, to by nám momentálne pomohlo. Trápime sa v zakončení. Keď si to vezmeme z druhej strany, pred zápasom na žilinskom trávniku sme neprehrali skoro 2 mesiace… Ťahali sme sériu remíz, chýbalo nám málo. Momentálne však nie sme až tak ďaleko od prvej šestky, dostať sa tam je našim cieľom. Nič nie je stratené, dívame sa dopredu, kvalitu v mužstve určite máme. Musíme sa len chytiť dobrým výsledkom, najlepšie výhrou. V sobotu privítame Trnavu, v šatni o tomto zápase veľa hovoríme. Samozrejme, vieme o čo nám v tom zápase pôjde a hotujeme sa byť úspešní,“ hovoril v menej celej kabíny.

 

Martin nám na záver poodhalil aj svoje súkromie. „Rád športujem, medzi moje hobby patrí tenis, pingpong a bowling. Rád chodím aj na túry. Voľný čas v Seredi trávim zväčša s priateľkou, často však chodíme s chalanmi na kávičky a podobne, je tu skvelá partia. Mojim obľúbeným jedlom sú halušky. Ako som spomínal, mojim obľúbeným klubom je Real Madrid a hráčom Zinedine Zidane. Mojim najbližším cieľom je stabilne sa presadiť v našej lige a taký dlhodobý dostať sa kdesi do jednej z najlepších európskych líg,“ zakončil Martin Slaninka.

 

Autor: Miroslav Čief

Foto: Štefan Hubinák