Do ŠKF iClinic Sereď prišiel v zimnej prestávke nenápadne, potichu. Najprv na skúšku, v ktorej napokon obstál a vybojoval si kontrakt a pozíciu v A- tíme Karla Stromšíka. Kristián Lukáčik, 21-ročný stredopoliar, rodák z Dolného Kubína je pre mnohých fanúšikov neznámou na futbalovom javisku, prvé ligové minúty začal totižto zbierať až v posledných ligových zápasoch. Ako mladík však patril k najtalentovanejším. Presne od 1. októbra 2014 hájil farby FK Železiarne Podbrezová, kde sme s ním robili rozhovor v rubrike o predstavovaní mládeže. Kiko, ako ho všetci volajú, vtedy vyčnieval v mužstve U19 pod Ivanom Dubínym a v niekoľkých tréningoch či zápasoch podľa videného preukazoval nespornú kvalitu.
Jeho predstavenie sme začali popísaním jeho futbalových začiatkov s loptou. „K futbalu ma priviedol môj tatino, od ktorého mám stále veľkú podporu, za ktorú mu ďakujem, ale aj mamine, ktorá ma taktiež neustále podporuje. Keď som mal 5 rokov, začal som hrávať v mojom prvom klube Oravský Podzámok. Odtiaľ som odišiel hrávať do môjho rodného Dolného Kubína, ale tam som strávil krátky čas a neskôr som odtiaľ prestúpil do MFK Ružomberok,“ začal rozprávanie. „V Ružomberku som hrával od kategórie U12 až po kategóriu U17 a síce som tam zažil krásne obdobie, postupom času som pocítil, že je čas na zmenu. Mal som neskôr ponuku z Podbrezovej, ktorú som prijal a bol som tam veľmi spokojný. Za moje asi najväčšie dovtedajšie úspechy považujem to, keď som bol najlepší strelec v kategórii U15 v drese MFK Ružomberok, za celú sezónu som strelil 48 gólov. Za taký ďalší úspech považujem, keď som dostal nomináciu do slovenskej reprezentácie U16, za ktorú som strelil svoj prvý reprezentačný gól proti Belgicku. Ešte ak sa vrátim k úplným začiatkom, mojim prvým trénerom bol tréner Kudry, s ktorým som začínal najprv ako brankár, ale neskôr mi povedal, že zo mňa musí byť hráč, tak som začal hrávať v poli. Som mu veľmi vďačný, pretože aj neskôr som s ním absolvoval niekoľko tréningov, keď to bolo možné,“ pokračoval.
Kikova kariéra neskôr naberala rôznorodé smery. „Po skončení dorasteneckého veku som začal hrávať v B- tíme Podbrezovej. Odohral som polsezónu, neskôr som dostal ponuku z 3. španielskej ligy a vtedy som ani na chvíľku neváhal a rozhodol som sa ju prijať. Všetko to vyzeralo zo začiatku super, ale nastali nečakané komplikácie a transfer sa napokon nemohol uskutočniť, boli tam problémy kvôli financiám za moje výchovné. Išlo o klub Atlético Saguntino, pre klub to boli veľké peniaze, takže som polroka nemohol hrať súťažné zápasy, len som s mužstvom trénoval a nastupoval do prípravných duelov. Ďakujem však za túto možnosť, dalo mi to veľmi veľa po každej stránke. V súťaži sme hrali proti klubom ako Valencia B, Villareal B, boli to veľké skúsenosti do mojej kariéry. A síce som bol zo začiatku sklamaný z tejto anabázy, že to nevyšlo, ale neskôr som si z toho zobral pozitíva a nebolo ich málo,“ vyznal sa z pocitov.
Zo slnečného Španielska ho životné cesty nasmerovali vlani v lete opätovne na Slovensko. V snahe resuscitovať svoj potenciál v zápasoch. „Po príchode z Atlética som chcel niekde stabilne minimálne polroka hrávať, takže som zvoliť možnosť pôsobiť v 3. lige v Liptovskom Hrádku. Bolo to v danú chvíľu najlepšie rozhodnutie pre mňa. Ďakujem klubu za túto možnosť, rozohral som sa, strelil niekoľko gólov a odohral množstvo zápasov. Po skončení jesennej sezóny som dostal niekoľko ponúk z 2. ligy, ale tá najzaujímavejšia prišla zo Serede, vtedy som ani na okamih nezaváhal a prikývol som. Som rád, že som práve v tomto klube dostal šancu v najvyššej slovenskej súťaži a budem tvrdo makať, aby som bol časom súčasťou základnej zostavy a pomáhal klubu k víťazstvám,“ vyslovil odhodlane.
Futbalista, ktorého trhová hodnota je podľa renomovaného portálu transfermarkt.de 50 000 eur, našiel u nás pohodu a možnosť na hráčsky rozvoj. „V Seredi som našiel výborné podmienky. Tréneri sú skvelí, každý hráč tu má k dispozícii všetko pre svoje napredovanie, takže s týmto aspektom som veľmi spokojný. Chalani v šatni sú super, partia sme vynikajúca, len mi mladší to v šatni máme trochu ťažšie,“ hovorí s úsmevom. A ako zatiaľ hodnotí jarnú časť mužstva z pohľadu výsledkov? „Z pohľadu mužstva ju hodnotím určite úspešne. Splnili sme cieľ, ktorý bol stanovený, čiže postup do hornej šestky, takže si myslím, že ztohto pohľadu môžeme byť spokojní. Teraz už len musíme každému ukázať, že Sereď sa tam dostala zaslúžene a vie byť pre každého nepríjemným súperom. Verím, že do konca sezóny nazbierame čo najviac bodov a potešíme tým fanúšikov.“
V 3. kole nadstavby Fortuna ligy privítame v Nitre futbalistov MFK Ružomberok. Mužstvo spod Čebraťa na jar ešte neprehralo, tréner David Holoubek po štyroch remízach svojho celku ale akiste kuje víťazné plány. „Na sobotňajší zápas sa všetci už veľmi tešíme a veríme, že zlomíme dvojzápasovú sériu prehier, v sobotu chceme jednoznačne vyhrať. Bude to ťažký zápas, Ružomberok má kvalitné mužstvo, ale keď my hráči budeme na ihrisku robiť to, čo tréneri od nás vyžadujú, tak verím, že budeme v sobotu úspešní,“ zakončil mladík, ktorý vo voľnom čase rád chodí do posilňovne, alebo číta knihy. Jeho obľúbeným klubom je španielsky gigant Real Madrid a z futbalistov mu imponuje Nemec Toni Kroos.
