mar 08, 2019

Rozhovor s Alexom Ivánom

Reč tela občas vypovie viac ako tisíc slov. U futbalistov obzvlášť. Nápaditých a šikovných hráčov, so snahou vymyslieť neortodoxné riešenia herných situácii si fanúšikovia všimnú z tribún štadiónov na prvý pohľad. V drese ŠKF iClinic Sereď sa jeden taký predviedol v minulom kole na trávniku v Nitre – Alex Iván (21) sa do hry dostal v 38. minúte namiesto Filipa Pankaričana a prioritne v druhom polčase stretnutia predviedol niekoľko smelých ťahov s loptou. S mladíkom, s ktorým manažment klubu uzavrel kontrakt počas zimnej prestávky, sme prebrali viacero tém. 

 

Alex Iván je stále ešte menej známe meno na ligovom poli. Preto sa žiada obšírnejšie predstaviť jeho kariérnu minulosť. „S futbalom som začínal v Dunajskej Strede, mohol som mať zhruba 7 rokov. Najprv som to bral iba ako zábavnú aktivitu, podobne ako mnoho detí. Ako 8- ročný som začal hrávať za DAC, kde som prešiel takmer všetkými mládežníckymi výbermi. Keď som mal 16 rokov, dostal som ponuku z Maďarska, z tímu FC ETO Gyor. Tam som dostal prvú profesionálnu zmluvu, hrával som za mužstvá U18, U19 a 3. ligu za výber U21, neskôr som toto pôsobenie ukončil a vrátil sa späť na Slovensko, tentokrát do treťoligového Komárna,“ začal odkrývať svoju futbalovú púť. Tá ho po konci v tomto klube nasmerovala „domov“. „Vrátil som sa do Dunajskej Stredy, kde som strávil rok a pol v B-tíme. Trénoval ma Branislav Fodrek, začo mu chcem poďakovať, pretože mi veril a vravel, že časom mám na to, aby som hrával prvú ligu. Mal som možnosť trénovať s A – tímom DAC, čo bolo pre mňa veľmi prospešné, mohol som sa tak učiť od starších hráčov hrať rýchlejšie, presnejšie a zbierať neoceniteľné skúsenosti pri mojom futbalovom raste,“ vyznal sa zo svojich myšlienok. 

 

Pred začiatkom prebiehajúcej sezóny dostal preňho zaujímavú ponuku. „Volal mi tréner druholigovej Petržalky Balász Borbély s tým, aby som prišiel na skúšku. Napokon sa ma rozhodli ponechať v kádri, čomu som sa potešil, následne som odohral dobrú prípravu a tešil sa na majstrovské zápasy. Na začiatku súťaže som síce nehrával veľa, ale neskôr prišli početnejšie šance, dal som prvý gól, ako mužstvo sme ťahali 8- zápasovú sériu bez prehry a po jeseni sme skončili na 6. mieste, čo nebolo ani náhodou zlé. Boli sme veľmi dobrá partia,“ pokračoval. Tú však našiel aj v Seredi, do ktorej pred časom prestúpil.  „Priznávam, bol som veľmi šťastný, že som dostal takúto možnosť. Predsa len, hrať prvú ligu je motivácia sama o sebe. Prvý týždeň v mužstve bol pre mňa trochu ťažší, nikoho som nepoznal, ale chalani ma výborne prijali medzi seba. Veľmi mi v tomto pomohlo sústredenie, mimochodom moje prvé v živote, ktoré sme mali v Turecku. Tam som sa so spoluhráčmi viac spoznal a tak trochu si zo mňa robili srandu, nakoľko neviem dobre po slovensky. Tak už len počúvali, čo poviem a smiali sa, prospelo to nálade v kabíne. Ale sme dobrá partia, bojujeme jeden za druhého!“.

 

Svoj ligový debut si odbil v 20. kole Fortuna ligy proti ŠK Slovan Bratislava. „Slovan je veľký tím. Pred zápasom som si hovoril, kedy ak nie nie teraz streliť svoj prvý ligový gól a pomôcť tak tímu uhrať úspešný výsledok… Pre ten zápas som makal odmalička. Prehrali sme ho však 0:1, naskočil som do hry na záverečné minúty, ale hneď po stretnutí sme sa snažili na ten výsledok zabudnúť a pripravovali sme sa na zápas s Nitrou.“ Karel Stromšík ho v ňom poslal ako ľavého krídelného hráča do hry ku koncu prvého dejstva. „Na Nitru sme sa v tréningovom procese pripravovali celý týždeň. Zamerali sme sa aj na zakončenie, trénovali sme streľbu na bránku, v snahe aby sme konečne začali dávať góly. Všetci sme boli motivovaní na víťazstvo a dosiahli sme ho. Čo sa týka môjho výkonu, dostal som šancu na zhruba 60 minút a snažil som sa ukázať. Myslím, že to bolo z mojej strany dobré, mal som dobré veci, snažil som sa trošku oživiť hru, ale to ešte nič neznamená, musím na sebe ešte oveľa viac makať. Potešilo ma však, že som dostal veľa gratulácii od známych a fanúšikov. Teraz nás však čaká zápas s Trnavou a jemu podriaďujeme úplne všetko,“ pomaly smeroval k téme dnešných dní.

 

V sobotu to vypukne. V Myjave odohráme zápas sezóny a jeden z najdôležitejších v klubovej viac ako 100 ročnej histórii. V priamom súboji proti Spartaku Trnava budeme chcieť uhájiť postupovú priečku v hornej šestke.„Za celú kabínu môžem prisľúbiť, že my hráči dáme do toho všetko! V zápase s Trnavou môžeme ukázať, že patríme do hornej polovice tabuľky. Vieme, že po prehre Spartaka na Tehelnom poli so Slovanom nám k definitíve postačí aj remíza, ale vidím na chlapcoch, že do Myjavy nepocestujeme s tým, že sa s ňou uspokojíme a budeme kalkulovať. Chceme vyhrať a nielen preto, aby sme skončili v hornej šestke, ale aj preto, pretože hráme proti Trnave, úradujúcemu majstrovi Slovenska a myslím si, že to nás motivuje samo v dostatočnej miere. Verím, že spoločne s mužstvom to v sobotu zvládneme,“ zakončil náš rozhovor hráč s číslom 22 na chrbte, ktorého cieľom je etablovať sa na slovenských ligových trávnikoch. Jeho snom je raz zahrať si v Španielsku či Anglicku a zo svetových futbalistov obdivuje Neymara a Cristiana Ronalda. 

 

Autor: Miroslav Čief