apr 25, 2019

Rozhovor s Rudolfom Bilasom

Ako pokropení živou vodou sme nastúpili do zápasu v Žiline. Už pri nástupe na trávnik, či neskôr pri prvých dotykoch s loptou našich hráčoch bolo cítiť obrovské odhodlanie. Vieru. Ľahkosť. Nakoniec si, konečne, po štyroch prehrách, poťažkali pocit víťazstva. Dopomohol k nemu svojim výkonom Rudolf Bilas (nar. 10.11.1992), naša motorová myš hrajúca na čísle 6, defenzívnom záložníkovi. Spolu s Bankolem Adekuoroyem rozbíjal nárazovito – pestrofarebné útoky MŠK a svedomitou prácou priložil dlaň k spoločnému úspechu. 

 

Bol to výkrik radosti! Konečne! Hráčov zmárala nelichotivé séria prehier, síce to navonok nepriznali a v kabíne navidomoči nevešali hlavy. Naopak. „Zápas bol veľmi náročný, všetci vieme a aj sme to pocítili, ako sa hrá v Žiline na umelej tráve. Jej hráči sú dominantní na lopte, vedia si to dobre rozohrať a ťažko ich brániť. Ale pristúpili sme k zápasu zodpovedne, každý odohral maximum a dokázali sme to spoločne zvládnuť,“ ľahko sa mu hovorilo po víťazstve 2:1. „Podarilo sa nám streliť rýchly gól Alexom Ivánom už v 2. minúte, čo nám psychicky náramne pomohlo a podporilo myšlienky dotiahnuť zápas do víťazného konca. Vedeli sme však, že keď budeme hrať so Žilinou otvorenú partiu, otvorený futbal, tak to budeme mať veľmi ťažké. Spoliehali sme sa na taktiku naordinovanú trénermi, a tá sa ukázala ako správna. Po štyroch prehrách za sebou nám toto víťazstvo prišlo vhod a pomohlo to psychike nám, hráčom,“ pokračoval v úprimnom vyjadrení. 

 

S pokorou čiernej zeme prijímame posledný výsledok, ale natisli sa už aj čiernejšie scenáre – hovoriace, že horná šestka, to je pre naše mužstvo dozaista vysoko položená latka náročnosti. „Postup do nadstavbovej časti Fortuna ligy hodnotím pozitívne. Bolo skvelé sa tam dostať, hlavne v tom, že v istom smere môžeme hrať uvoľnene a nebáť sa prípadného vypadnutia. To by bolo o nervy. Bohužiaľ, nám prvé 4 zápasy v nadstavbe nevyšli podľa predstáv. Futbal však prináša aj také série, keď sa nedarí, berme to ako súčasť futbalového kolotoča… Verím všk, že víťazstvo nad Žilinou nás správne nakopne a vo zvyšku sezóny ešte získame čo najviac bodov, pretože naše mužstvo má výbornú kvalitu,“ rozprával.

 

Potvrdiť ju môžeme už v najbližšom televíznom zápase, v ktorom sa predstavíme na štadióne MFK Ružomberok. Mužstvo spod Čebraťa do minulého víkendu na jar ešte neprehralo, posledne na Tehelnom poli so Slovanom Bratislava ale ťahalo za kratší koniec po výsledku 2:3. Zverenci trénera Dávida Holoubka horúčkovito bojujú o 3. priečku v tabuľke a teda miestenku do predkola Európskej ligy UEFA. Máme sa načo tešiť. „Ružomberok má dobré, kombinačné mužstvo. Z našej strany to bude opäť o disciplíne a nasadení. Kvalitu máme a verím, že ju na ihrisku aj preukážeme. Nálada v kabíne je dobrá, bojovná, všetci v kabíne sa už tešíme na zápas a túžime uspieť,“ neskrýval Rudolf.

 

Jeho výkony i osobnosť sme mapovali v jeho ročnom pôsobení v ŠK Kremnička. Pracovitý chalan sa cez ňu a Poprad, v ktorom hral po boku fantastického Stanislava Šestáka, dostal až do ŠKF iClinic Sereď. „S futbalom som začínal ako chlapec vo Svidníku, odkiaľ aj pochádzam. Neskôr som sa presunul za futbalom do Stropkova, kde som v klube pôsobil od 12-tich do 20 rokov. Rok som neskôr pôsobil v spomenutej Kremničke, hrajúcej 3. ligu. Dosť mi to dalo. Potom som rok strávil v neďalekom Zvolene. Následne som prestúpil do FK Poprad, kde som strávil 2 pekné sezóny, žiaľ, napriek cieľom sa nám nepodarilo postúpiť do najvyššej súťaže. Podarilo sa mi to až zo Sereďou, o to viac som šťastný. Postup s klubom do Fortuna ligy považujem za svoj najväčší futbalový úspech. Verím, že ďalšie na mňa ešte čakajú. Vysoko si cením aj postup s klubom do hornej šestky, či semifinálovú účasť s Popradom v Slovnaft Cupe,“ podotkol.

 

 S našim klubom má ešte stále smelé plány. Angažmán v ňom berie ako možnosť ešte o čosi väčšmi preraziť na slovenskej futbalovej scéne. Ako hráč, člen fungujúceho klubu. „V Seredi sa mi, úprimne, páči, je tu dobrý kolektív, rozumieme si. Mesto je pekné, malé, ale príjemné. Nepovedal by som, že je to moje hobby, ale rád chodievam a nielen tu po okolí na výlety. Vo voľnom čase si rád zahrám tenis a skúšam všelijaké športy. Mojim obľúbeným futbalovým klubom je anglický Arsenal Londýn. Obľúbeného hráča nemám, ale páčili sa mi, ešte keď hrávali, Xavi a Steven Gerrard,“ doplnil o sebe na záver rozhovoru Rudolf Bilas. Prajeme mu v našom drese veľa úspechov!

 

 

Autor: Miroslav Čief