máj 22, 2019

Rozhovor s Denisom Ventúrom

Do vrcholového futbalu vkročil ako 17- ročný. V Senici, kde vyrástol na ligového futbalistu, sa v nedávnej minulosti nebáli vyťahovať z vlastnej akadémie mladíkov a postupne, systematicky ich integrovať do seniorského A- mužstva. Denis Ventúra (23) medzi takých patril a ešte v tínedžerskom veku zakúsil ligové ihriská. Darilo sa mu. Na Záhorí ho však pribrzdilo vážnejšie zranenie, a tak po čase usúdil, že prišiel čas na zmenu klubového dresu. Hráčsky kontrakt podpísal s ŠKF iClinic Sereď a v našom klube pôsobí už 3. rok. V sobotu na Pasienkoch proti MŠK Žilina nastúpil v zostave Karla Stromšíka po dlhých mesiacoch, na trávniku zotrval 68 minút.

 

Rodeného Záhoráka sme sa, ako obvykle, opýtali na jeho futbalové začiatky s futbalom. „Na prvý futbalový tréning v Senici ma priviezli rodičia, keď som mal azda 6 rokov, za čo som im vďačný. Od začiatku som sa na tréningy či zápasy tešil, čo mi zostalo dodnes. Rád spomínam na všetkých svojich trénerov, najviac na momentálne asistenta trénera slovenskej reprezentácie U19 Stanislava Macka, ktorý mi v raste a kariére veľmi pomohol. Čo sa týka zážitkov, skvelé boli turnaje so Senicou v zahraničí, či za mládežnícku reprezentáciu do 17 rokov,“ začal svoje rozprávanie.

 

Netrvalo dlho a z mládežníckeho futbalu sa prehupol do seniorského. 5. júla 2012 si pripísal štart v Európskej lige UEFA, Senica hrala proti MTK Budapešť. Ligový debut si odbil 26. mája 2013. „Debutoval som ako 17- ročný v zápase Nitra- Senica, ktorý sa hral kvôli trestu disciplinárnej komisie pred prázdnymi tribúnami. Vyhrali sme v tom zápase 1:0, bol to pre mňa silný zážitok. Neskôr som odohral v Senici 33 ligových stretnutí a zaznamenal 1 gól. Nastúpil som aj na spomínaný zápas Európskej ligy. Bohužiaľ, potom som sa na 8 mesiacov zranil, mal som problémy s členkom. Po vyliečení som následne nedostával toľko zápasových príležitostí ako predtým, tak som sa rozhodol prestúpiť do Serede. Som tu už tretí rok, podaril sa nám postup do najvyššej súťaže, teraz si ligu užívame,“ pokračoval.

 

Potešilo ho, podobne ako všetkých jeho spoluhráčov, že sa nám pod vedením trénerov Karla Stromšíka a Petra Léranta podarilo postúpiť do hornej šestky. „Pritom v predsezónnych prognózach nás tipovali nanajvýš na 10. miesto a nižšie… Myslím si, že historicky prvú sezónu klubu v najvyššej súťaži môžeme hodnotiť pozitívne. Partia v Seredi je výborná, čoho výsledkom je aktuálne 6. miesto v tabuľke.“

 

V sobotu sme v akomsi zvláštnom zápase prehrali so Žilinou 2:3. Hralo sa na Pasienkoch, Žilina ešte živila európsky pohárový sen, spoliehala sa na svoje víťazstvo a zaváhanie Ružomberka v domácom súboji s Dunajskou Stredou. Ako videl Denis tento duel? „Žilina je vždy nepríjemným súperom, je dobrá kombinačne, silná na lopte. Osobne som hral po 3- mesačnej vynútenej pauze prvý súťažný zápas. Nanešťastie ma vyradilo zranenie stehenného svalu a zlomenina ruky. Zápas po takej dlhej dobe som si tak náležite užil. Rozhodli v ňom pomerne tri rýchle góly Žilinčanov, prišli po našich chybách. Ukázali sme však charakter mužstva, keď sme znížili na kontakt jedného gólu, nevzdali sme to a do konca zápasu sme makali a snažili sa s výsledkom niečo spraviť,“ zhodnotil. 

 

V poslednom 10. kole nadstavbovej časti Fortuna ligy cestujeme na Tehelné pole – čeliť budeme majstrovi ŠK Slovan Bratislava. Tešiť sa môžeme na plné tribúny, oslavy prvenstva klubu, rozlúčku Róberta Vitteka, či naháňačku Andraža Šporara za streleckým rekordom Róberta Semeníka (29 gólov), na dorovnanie ktorého mu stačí jeden presný zásah. „Asi ani nemožno lepšie ukončiť sezónu, ako na novom štadióne na Slovane. Čaká nás početná divácka kulisa, krásny štadión, pozápasové oslavy vo veľkom štýle. Pre nás to bude zaiste pekná rozlúčka s už nateraz úspešnou sezónou. Vittek, ale hlavne Šporar budú chcieť strieľať góly, to nám je všetkým jasné. My sa im to budeme snažiť prekaziť a užiť si zápas s dobrým výsledkovým koncom pre Sereď,“ zaprial si. Bude to však náročná práca… 

 

Ako všetkých jeho spoluhráčov, aj jeho sme sa opýtali na súkromný život. „Rád sledujem televíziu, seriály, filmy, taktiež rád čítam knihy, najmä autobiografie. Bývam v Seredi s mojou úžasnou priateľkou. Mám vyštudovanú fyzioterapiu, po futbalovej kariére by som sa teda rád uberal týmto smerom. Mojim obľúbeným klubom je španielsky gigant FC Barcelona a priznám sa, že žasnem nad tým, čo dokáže Lionel Messi,“ zakončil Denis Ventúra. My dodávame, že je taký náš sereďský Arthur Melo. 

 

Autor: Miroslav Čief

Foto: www.sport.aktuality.sk