máj 14, 2019

Otočenie bilančných dejín

Viera a pokora. Základné kamene úspechu. Naše mužstvo ich v sobotu malo. FC DAC 1904 Dunajská Streda zdolalo v jeho vlastnej MOL aréne 4:3 po nevšednom priebehu stretnutia. Ale zaslúžene, čo priznal aj tréner DAC-u Peter Hyballa, začo si zaslúži rešpekt. Naše víťazstvo však bolo prekvapujúcejšie a farebnejšie v kontexte tohtosezónnych stretnutí – predchádzajúce 3 sme prehrali so skóre 0:11. V sobotu nastalo otočenie bilančných dejín.

 

Iván: 4 góly na trávniku DAC sú veľká vec

 

Mužstvo trénerov Karla Stromšíka a Petra Léranta už pri nástupe na trávnik vyzeralo nabudene. Sviežo. Po úvodnom výkope a strate lopty domácich podniklo ukážkovú akciu. Jej strojcom bol krídelník Alex Iván. „Videl som, že Aldo Baéz ma vidí, poslal mi výbornú loptu do krídla. Mojou prvou myšlienkou bolo, že si ju spracujem „do nohy“, ale videl som, že obranca Blackman mi urobil pohyb, tak som si ju posunul do volného priestoru. Prvým dotykom som tak vyhral osobný súboj, dostal som sa k bránkovej čiare a adresoval spätnú prihrávku Dinovi Špeharovi. Bol to neskutočný pocit hneď na začiatku, keď gólovo zakončil,“ opísal situáciu z 25 sekundy, keď takmer 10000 fanúšikov v MOL aréne stíchlo. 

 

Po vedúcom góle sme ešte väčšmi vystupňovali aktivitu, pressing a spôsobovali tak súperovi problémy. Na svetelnej tabuli bežala 13. min, keď Miloš Lačný strieľanou prihrávkou našiel vtedy už dvojgólového Dina Špehara. Zápasový pulz naberal na intenzite po znížení Kristophera Vidu, zo situácie, keď Marko Divkovič zasiahol v súboji kopačkou do tváre brankára Nwokolora. 

 

Z vysokého napádania plného pohybu, sme sa postupom zápasových minút čoraz viac zatláčali do obranných zákopov. Bránili sa a striehli. Na brejk, gólovú situáciu. Tá prišla. V 43. min sa výborne hrajúci Rudolf Bilas prešmykol sťaby laň po ľavej strane a po jeho prudkej strieľanej prihrávke sa presadil Miloš Lačný. „Zbehol som si do krídla, kde ma Alex Iván pekne vysunul pätičkou. Následne som si prebral loptu a pozrel sa do šestnástky, kde som videl Miloša, ako si nabieha na prvú tyč. Vyšlo to,“zhodnotil ju Rudolf Bilas. Dunajskej Strede sme pred polčasom zasadili nôž do výsledkového srdca. 

 

Priebeh na porcelánových váhach

 

Zásadný ťah z pohľadu DAC- u prišiel v polčasovej prestávke – nemecký tréner Peter Hyballa zvolil dvojité striedanie, do hry poslal Matého Vidu a hlavne maďarského reprezentanta Zsolta Kalmára. Domáci nás začali variť a dusiť v tlakovom hrnci. V tlaku nie drvivom, ale citeľnom. Obecenstvo ožívalo. Naší hráči bojovali. V  56. min po premenenej penalte Panamčana Erica Davisa a znížení na 2:3 bol odrazu výsledok absolútne otvorený. Zrážali sme sa, pomáhali si a po zisku lopty, z pevného bloku, vyrážali do rýchlych a kolmých kontier. Zásadná nám nevyšla v 68. min, po Pankaričanovom nájazde na brankára Tomacza Kucza. Výsledok sme mohli takpovediac „zavrieť.“

 

Stalo sa tak v 92. min, striedajúci žolík Ľubomír Ulrich, ktorý výrazne rozhýbal našu ofenzívu, strelil víťazný gól. „Môjmu gólu predchádzala výborná práca Adama Moronga na pravom krídle, poslal mi ideálny center a pre mňa už nebolo problémom skórovať,“skonštatoval, pričom sa pustil aj do celkového hodnotenia duelu. Ten gólovo uzavrel Stanislav Bilenkyj. „Hrali sme počas celého zápasu veľmi dobre v strede poľa, boli sme organizovaní, bolo z nás cítiť odhodlanie, túžbu po víťazstve. Bol to celkovo pre diváka výborný zápas s úspešným koncom pre nás. Bodaj by bolo vo Fortuna lige viac takýchto zápasov,“ dodal.

 

Stretnutie zhodnotil aj Alex Iván, ktorý bol donedávna kmeňovým hráčom Dunajskej Stredy. „Áno, hral som „doma“, veľa ľudí ma poznalo a na zápase bolo veľa mojich kamarátov. Chcel som sa aj pred nimi ukázať, aj keď prvoradé bolo mužstvo. Myslím si, že všetci sme podali extra výkony, bez toho by to ale jednoducho nešlo, stál proti nám kvalitný súper, fandilo 10- tisíc ľudí… Kľúčové bolo, že sme ustáli druhý polčas, vedeli sme, že na nás budú tlačiť z každej strany, ale boli sme veľmi kompaktní a bojovali sme jeden za druhého. Pre mňa nastal jeden nešťastný moment, a to v 75. min, pri súboji so Šatkom som si privodil svalové zranenie a musel som dole z ihriska. Som však šťastný za naše víťazstvo, neviem, či niekto Dunajskej Strede strelil 4 góly na jej trávniku, je to veľká vec,“ zakončil Alex. 

 

Pochvala od prvého k poslednému

 

Oceňujeme obetavosť našich hráčov. Zápas takisto zvládli v hlavách – nie je ľahké potlačiť myšlienky, že práve s Dunajskou Stredou sme 3- krát prehrali, 2- krát dokonca vysoko 0:5. Teraz sme stáli proti nej opäť, pričom domáci klub oslavoval svoje historicky najúspešnejšie umiestnenie v slovenskej najvyššej súťaži, 2. miesto, ktoré si právom vybojoval. O to sme to mali náročnejšie. 

 

Záverečné slovo k zápasu povedal stredopoliar Rudolf Bilas. „Zhodnotil by som výkon celého mužstva, kde sme podali výborný výkon, od brankára až po posledného hráča. Zápas začal vo vysokom tempe. My sme si povedali, že budeme trochu vyššie napádať, čo napokon viedlo k našim dvom gólom. Neskôr sme pridali tretí. Ku koncu zápasu, keď bol priaznivý výsledok pre nás, sme hrali skôr zo zabezpečenej obrany, s cieľom vyrážať do protiútokov, čo sa nám celkom aj darilo. Vedeli sme, že nemôžeme s Dunajskou Stredou hrať celý zápas otvorenú partiu, alebo ich sústavne vysoko napádať. Napokon sa nám podarilo dotiahnuť zápas do úspešného konca, z čoho sme sa v kabíne náležite potešili. Našim úspechom bola disciplína a to, že každý jeden hráč zo seba vydal maximum, skonštatoval motor zálohy ŠKF iClinic Sereď.

 

Autor: Miroslav Čief

Foto: Štefan Hubinák