apr 19, 2019

Rozhovor s Ľubomírom Ulrichom

Posledný zápas ŠKF iClinic Sereď radno hodiť do suterénu zabudnutia. V 4. kole nadstavby Fortuna ligy sme podlahli FC 1904 DAC Dunajská Streda už druhýkrát v aktuálnej sezóne 0:5. Nebolo to z našej strany vydarené futbalové predstavenie – v prvom čase nás zlinčovali dva góly Chorváta Marka Divkoviča, vylúčenie stopéra Ba, či premenená penalta maďarského reprezentanta Zsolta Kalmára krátko pred odchodom na polčasovú prestávku. Na nepomer síl na ihrisku doplatil aj Ľubomír Ulrich, náš ofenzívny univerzál, ktorého v 40. minúte vystriedal Jozef Menich, vystužujúci defenzívu. 

 

Čo sa to deje s našim mužstvom? Pýtali sme sa bývalého hráča Dubnice, Myjavy či Skalice, z ktorej k nám prestúpil v januári 2018. „Ťažko čosi povedať k poslednému vystúpeniu proti Dunajskej Strede… Takto sme si ten zápas rozhodne nepredstavovali, v podstate sme si ho prehrali sami po našich chybách a súper veru každú chybu tvrdo trestal,“ začal rozprávanie 30- ročný, už skúsený futbalista na plodnú debatu. „Ťaháme zlú šnúru výsledkov, prehier, ale každá šnúra sa raz skončí a ja verím, že ju pretrhneme už tento víkend v Žiline,“ vyslovil presvedčivo.

 

Postupom do hornej šestky Fortuna ligy sme naplnili naše aj tie najoptimistickejšie prognózy a sny. V nej sme zatiaľ bez bodov. Príčin, objektívnych,  je viacero, v poslednom stretnutí však v našom prejave čosi chýbalo. Na pozápasovej tlačovej konferencii o tom hovoril aj hlavný tréner Karel Stromšík. 

 

„Nie sme tak kompaktní ako predtým. Chýbala nám bojovnosť, nasadenie, to, čo nás zdobilo hlavne na jeseň a z čoho pramenili naše výhry s ťažkými súpermi ako Ružomberok, či Trenčín… Osobne si myslím a som o tom presvedčený, že keď sa čo najskôr vrátime k týmto herným aspektom, tak v posledných šiestich kolách nadstavby máme určite šancu bodovať a chytiť sa. Nálada v kabíne je výborná, síce všetkých mrzia takéto výsledky, nebudeme si klamať. Máme však výbornú partiu, dosiahli sme už teraz historický úspech pre Sereď a hoci sme teraz prehrali 4 zápasy v rade, nevidím dôvod, prečo by mala byť v kabíne úplne zlá nálada. Tešíme sa a užívame si každý tréning a pracujeme na 100 percent. Všetci veríme, že v sobotu v Žiline budeme naplno bodovať,“ verí sebe i spoluhráčom Ľubomír, ktorý do najvyššej slovenskej súťaže naskočil v roku 2009 v drese Dubnice. 

 

MŠK Žilina v stredu postúpila do finále Slovnaft Cupu. Na ihrisku MFK Zemplín Michalovce vyhrala 2:0 po góloch Róberta Boženíka a Branislava Sluku a v súčte s prvým výsledkom 1:1 z domáceho trávnika je jej postup zaslúžený. V sobotu v televíznom zápase so začiatkom o 17:00 h bude ťažkým orieškom. Hrá variabilný futbal s pestrosťou kombinácii, rýchlymi vertikálnymi nábehmi, s farebnou paletou hernej rôznorodosti. „Žilinčania majú kvalitné a perspektívne mužstvo, ktoré hrá útočný futbal a celkovo sú veľmi nebezpeční. To, kde sú zraniteľní a čo by na Žilinu mohlo platiť, to si nechávame pre seba v kabíne,“ tajnostkársky odvetil. 

 

Napriek menšej skepse z posledných výsledkov sa nesťažuje. „Osobne som s pôsobením v klube veľmi spokojný. Prišiel som do Serede v zimnej prestávke, ešte keď sme boli v druhej lige. Za 10 zápasov som dal 9 gólov a na 5 som prihral, postúpili sme do najvyššej súťaže, prežíval som vtedy skutočne krásne pocity a veľmi som sa tešil, že sa takýto historický úspech v Seredi podaril. Po tom, ako sme postúpili, veľa ľudí tvrdilo, že budeme hrať o záchranu. Ale vidíte, dostavil sa ďalší historický milník v podobe už teraz istého 6. miesta po skončení súťaže, aj keď pokojne môžeme skončiť v tabuľke aj vyššie. Opakujem, pôsobenie v klube hodnotím len a len pozitívne.“

 

Na záver rozhovoru sme ho požiadali, aby nám o sebe povedal čosi viac. „Medzi moje najväčšie úspechy patria tri postupy z tretej do druhej ligy a tri postupy z druhej do prvej ligy s jednotlivými mužstvami, za ktoré som vtedy hrával. Zahral som si aj finále Slovnaft Cupu za Skalicu proti Slovanu Bratislava. Ako tínedžer som si zahral aj v mládežníckych reprezentáciách Slovenska. Vo voľnom čase rád oddychujem, čítam knihy a spoznávam nových ľudí. Celkovo mám rád šport ako taký. Vo futbale obľúbených hráčov veľmi nemám, ale určite sú moji najobľúbenjší hráči tímu Manchestru City, klubu, ktorému fandím.“ V stredu krátko pred polnocou však smútil, jeho milovaní hráči vypadli vo štvrťfinále Champions League, keď ostali na štíte Tottenhamu Hotspurs. Vieme, ako by si mohol zdvihnúť fubalovú náladu…

 

Autor: Miroslav Čief